Quo vadis slovenský hokej?

Autor: Peter Reisz | 16.5.2011 o 21:58 | (upravené 16.5.2011 o 23:12) Karma článku: 2,03 | Prečítané:  387x

„Úspech prichádza k tým, ktorí si svoj úspech začínajú uvedomovať. Neúspech prichádza k tým, ktorí si začnú ľahostajne uvedomovať a pripúšťať svoj pád."

Túto myšlienku amerického spisovateľa Napolleona Hilla som na začiatok môjho príspevku použil zámerne a to z dôvodu, že sa podľa mňa veľmi hodí na opis aktuálneho stavu slovenského hokeja. Začínali sme takpovediac od piky, ktorou v tomto prípade myslím C-kategóriu majstrovstiev sveta. Medzi elitu sme sa dostali v najkratšom možnom čase. Úplne zaslúžene. Treba si však uvedomiť, že sme boli zaradení niekam, kam sme či už z historického hľadiska, ale aj vzhľadom na hráčsky potenciál nikdy patriť nemali. O tejto skutočnosti svedčí aj výborné 6. miesto zo zimnej olympiády v Lillehameri v roku 1994. Prebojovať sa z nižších kategórií bola istým spôsobom aj povinnosť, ale aktívni športovci mi určite dajú za pravdu, že keď im povinnosť velí vyhrať, veľmi ľahko sa to všetko môže otočiť proti nim, lebo psychika je občas riadna "sviňa". Slovenskí hokejisti to zvládli a rýchlo sa zaradili medzi stabilných účastníkov elitnej kategórie majstrovstiev sveta. To že do elitnej kategórie právom patríme sme dokázali aj tým, že sme sa z roka na rok zlepšovali, čo sa týka konečného umiestnenia. V roku 2000, teda pri našej piatej účasti medzi elitou sme hokejový svet šokovali postupom do finále a ziskom strieborných medailí. Začali sme si uvedomovať, že máme na to, aby sme sa zaradili do absolútnej svetovej špičky. Tu vidím prvú paralelu s myšlienkou Napoleona Hilla. To, že sme si svoj úspech uvedomili sa prejavilo tak, že ten najväčší sa dostavil už o 2 roky neskôr. Ale už sme nešokovali nikoho. Ani sami seba. Verili sme si a úspech si plne uvedomovali. Nasledovali bronzové Helsinky, ďalšie dva vydarené šampionát a taktiež úspešná zimná olympiáda v Turíne. Následne nastupuje obdobie slovenského hokeja počnúc rokom 2008. Obdobie počas ktorého si uvedomujeme, že ten veľký úspech sme si síce užili, ale do budúcnosti sme z neho nevyťažili toľko, koľko sme mohli a mali. Prišiel síce ešte malý záblesk nádeje v podobe výborného 4. miesta z Vancouveru, ale domáce majstrovstvá sveta nás opäť vrátili do reality. Slovenský hokej potrebuje zmenu. Zmenu vedenia, zmenu systému, zmenu vnímania. Čo sa týka toho vnímania, tam vidím obrovský problém. Sledujúc rôzne odborné diskusie, či rozhovory s odborníkmi (v niektorých prípadoch s kváziodborníkmi) som si uvedomil, že väčšina týchto ľudí konštatuje úpadok slovenského hokeja a smerom do budúcnosti sa vyjadrujú skepticky ba až pesimisticky. Tieto ich vyjadrenia, chtiac - nechtiac ovplyvňujú aj názor širokej fanúšikovskej obce u nás. Opäť paralela s vyššie citovanou myšlienkou. Áno faktom je, že slovenská hokej od roku 2008 padá strmhlav dole. Našťastie sa zatiaľ vždy na nejakom konári zachytil. No ak sa (ne)kompetentní budú vyjadrovať stále pesimisticky a zostanú len pri tom vyjadrovaní sa, automaticky sa dostaví neúspech. Tým neúspechom nemyslím 10. či 12. miesto, tým neúspechom myslím stratu záujmu verejnosti o hokej a samozrejme zo športového hľadiska vypadnutie z elitnej kategórie. Asi sa zhodneme, že je čas na zmenu. Ten čas prišiel už dávnejšie, ale po domácom šampionáte, ktorý nám ukázal, že sa so špičkou momentálne porovnávať nemôžeme je zmena už nevyhnutná a pre slovenský hokej môže znamenať príslušnosť medzi elitou (tým myslím 16 mužstiev v A kategórii). Juraj Široký (konečne) končí. Mám na jeho spôsob vedenia slovenského hokeja svoj názor, ten však teraz komentovať nemienim. Hľadím do budúcnosti. Kto na jeho miesto? Po dnešku neviem. Mojim osobným favoritom bol Peter Bondra. Človek, ktorého si veľmi vážim pre jeho skromnosť, pokoru a hlavne obrovský a nenahraditeľný prínos pre slovenský hokej. Je mi veľmi ľúto, že u reprezentácie skončil, lebo si myslím, že on bol ten, ktorý tam mal čo robiť a aj robil. Ale asi aj jemu pohár trpezlivosti pretiekol. Aspoň touto cesto a aspoň za mňa PETER ĎAKUJEM! Na záver vyjadrujem presvedčenie, že slovenský hokej má nádej na "znovuobrodenie", pokiaľ si kompetentní (tentoraz ozaj kompetentní) uvedomia, že keď sa dokážu zlepšovať iní, musíme to dokázať aj my a začnú veriť v úspech. A čo sa týka nového vedenia SZĽH, prajem mu veľa úspechov, zdravého rozumu, správnych rozhodnutí a pozitívneho myslenia. Ale nedá mi nakoniec predsa len nevyjadriť sa k obsadeniu postu nového predsedu SZĽH. Môj názor zhrniem do jednej vety: Slovenský hokejový fanúšik môže byť ešte šťastný, no len v prípade keď nepríde Peter Šťastný!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?